V minulosti bolo vynájdených veľa zaujímavých strojov, komplikovaných ale aj jednoduchých. Hodiny patria k tým jednoduchším, aj keď povedzme si priamo, ako deti sme ich s nadšením rozložili do posledného šróbu a potom nie a nie ich dostať späť do pôvodného stavu a aj keď sa nám to podarilo, zvyčajne sme ich nedokázali rozbehnúť.. !!

Čo nám hovorí história? Ľudia spočiatku určovali čas pomocou slnečných, presýpacích a vodných hodín, a poniektorí milovníci ohňa aj podľa ciachovaných sviečok. Tí čo boli netrpezliví a dožili sa 13. storočia, tak pre nich boli prvý krát zhotovené prvé mechanické hodiny. A bolo že to radosti!!! Mechanické hodiny sa uvádzali do pohybu dvoma spôsobmi - natiahnutím pružiny alebo zdvihnutím závažia do výšky. Ich ozubené kolieska posúvali hodinovú, minútovú ale aj sekundovú ručičku. Niektoré hodiny bolo treba naťahovať aj každý deň a bolo že to kriku, keď sa nebodaj zabudli natiahnuť, najmä budík ... človek si síce pospal, ale zvieratám bolo treba ráno čo to prihodiť aby bolo dosť mlieka a iných pochutín... často krát bol potom ten zábudlivec ponaťahovaný sám..

Aby sme to ale nepreháňali, tak niektoré hodiny išli aj týždeň.

Prvé mechanické hodiny sa v anglických kláštoroch objavili v druhej polovici 13. storočia a v pravidelných intervaloch zvolávali mníchov na modlitby. Nik nevie, kto ich vynašiel, ale boli založené na princípe rohatky.

Úplne prvé hodiny mali horizontálnu tyč s pripevnenými závažiami – nazývala sa oska (vretienko). A ako to celé fungovalo? Keď sa závažia pohybovali smerom von, hodiny šli pomalšie, keď sa pohybovali dnu, hodiny šli rýchlejšie. Prvé hodiny v pravidelných intervaloch zvonili na zvon. Od polovice 14. storočia však mali už ciferník a ručičky. Okolo roku 1410 sa v hodinách objavila špirálovitá pružina, ktorá poháňala kolieska. Vďaka pružine sa mohli vyrábať malé hodinky, ktoré sa dali nosiť so sebou. A bolo že to radosti!! Veď kto by si chcel priviazať na krk, alebo na ruky hodiny veľké ako skriňa!! Týmto zmenšovaním sa postupne stávali hodinky neodlučiteľnou súčasťou života, ako napríklad mobily v dnešnej dobe.

A aká by to bola história, keby sme nespomenuli aspoň jedného známeho velikána. V roku 1582 taliansky učenec Galileo Galilei zistil, že každý kyv kyvadla, čiže zaveseného závažia trvá určitý čas. Doba kyvu kyvadla závisela od dĺžky jeho ramena. Až holandský astronóm Christian Huygens využil tento poznatok a o 74 rokov neskôr skonštruoval prvé kyvadlové hodiny. V nich sa kýva závažie, teda pohybuje sa z jednej strany na druhú a reguluje pohyb hodinových ručičiek po ciferníku, ale to už poznáme aj my.

Ako sa hovorí pokrok nezastavíme a dnešné nástenné a náramkové hodiny už väčšinou poháňa batéria. Vnútri majú drobný kremíkový kryštál. A čo to pre nás neznalých pomerov znamená? Asi toľko, že keď kryštál zachytí elektrický náboj z batérie, rozkmitá sa. A to poháňa hodiny dopredu, sekundu po sekunde.

V dnešných časoch sa hodiny stávajú nie len praktickým pomocníkom, aby sme napríklad neprišli na rande neskoro, ale v poslednej dobe sa stávajú najmä štýlovým bytovým doplnkom, ktorého obľuba stále viac a viac rastie. Do popredia sa dostávajú výrazné veľké stýlové hodiny v retro alebo vintage štýle.

Vedeli ste že najpresnejšie sú atómové hodiny s céziovým zväzkom? Zhotovené boli v roku 1955. Od roku 1967 je sekunda oficiálne zapísaná ako 9 192 631 770 kmitov atómu cézia. Oneskorujú sa iba o zlomok sekundy za milión rokov.

Vaša Frida Home.